RC modely
Celkem 57 produktů
Maverick Strada DT 1/10 RTR Electric Desert Truck Model v mierke 1:10 s elektrickým pohonom od firmy Maverick. K pohonu je použitý klasický jednosmerný motor MM-22 o veľkosti 540. Konštrukcia s "bočnicami zaisťuje dostatočnú pevnosť, ktoré napomáha horná výstuha. Z dôvodu čo najlepšieho vyváženia je váha pohonného akumulátora a motora sústredená na stred šasi. Stály prevod je opatrený účinným zakrytovaním, ktorý chráni prevod pred poškodením o prachu a kamienkov. Diferenciály sú planétové uložené v guličkových ložiskách rovnako, ako náboje kolies a pod. Kolesá sú nezávisle zavesené na lichobežníkových ramenách a odpružené olejovými tlmičmi. Geometria je nastaviteľná pomocou spjovacích tyčí s pravo-ľavým závitom. K ovládaniu je novo použitá volantová RC súprava v pásme 2,4 Ghz Súčasťou RTR setu je komletne zostavený model s namontovaným motorom a regulátorom, volantová RC súprava 2,4 Ghz, pohonný akumulátor NiMh 7,2 1800mAh a sieťový nabíjač. 100% zostavený model Rovnomerný motor veľkosti 540 Vodeodolný obojsmerný regulátor s brzdou Volantová RC súprava 2,4 Ghz s vodeodolným prijímačom Vodeodolné silné servo planétové diferenciály olejové tlmiče Kompletne osadené kuličkovími ložiskami nastaviteľná geometria
PC-21 1100mm ARF Polomaketa švajčiarskeho vojenského cvičného turbovrtuľového lietadla z takmer nerozbitného EPO poháňaná výkonným striedavým elektromotorom C3541-KV750 s napájaním zo čtyřčlánkového LiPo akumulátora pre skúsených pilotov, ktorí majú radi menšie, ale rýchle a obratné modely. Trup modelu z penového EPO s je dodávaný s namontovaným striedavým motorom s rotačným plášťom (C3541-KV750) s maketovou piatimi lupeňmi vrtuľou 10x7,5 ", s osadeným 40 A striedavým regulátorom s výkonným spínaným stabilizátorom napájania SBEC a servami smerovky, výškovky a riadenie provové nohy . Jednoduchý prístup k pohonnému akumulátora a palubnej elektronike zaručuje odnímateľná horná časť trupu s prekrytom kabíny. Krídlo s polosúmerným profilom z penového EPO je jednodielne; k trupu sa upevňuje skrutkami. Krídelká a vztlakové klapky sú ovládané dvoma pármi serv uložených v krídle s krátkymi drôtovými tiahlami. Pred pripojením tiahel doporučujeme kormidla "rozpohybovať" opakovaným opatrným vychyľovaním hore a dole resp. vľavo a vpravo. Chvostové plochy sú z EPO, smerovka a výškovka sú ovládané servami uloženými v priestore kabíny pomocou lanovodov. Podvozok je trojkolesový elekricky zaťahovateľný s penovými kolesami, čelovú noha je riadená zvláštnym servom. Pre model budete potrebovať LiPo štvorčlánky 2200 mAh sa zaťažiteľnosťou najmenej 35C. Na ovládanie modelu budete potrebovať prinajmenšom sedemkanálový RC súpravu, výhodu budú mať samozrejme majitelia viackanálových počítačových súprav umožňujúcich individuálne nastavovanie a dojlaďování serv krídielok, klapiek i podvozka. Ovládaná sú krídelká, vztlakové klapky, smerovka, výškovka, otáčky motora, čelovú podvozková noha a zaťahovanie podvozku. ARF set obsahuje: takmer hotový model so striedavým motorom, vrtuľou, regulátorom otáčok 40A, 7 servami a elektrickým zaťahovacím podvozkom, sadu príslušenstva a návod. < / P> Rozpätie [mm] 1100 Dĺžka [mm] 1235 Plocha krídla [dm 2] 23.4 Hmotnost [g] 1680 ovládané funkcie S, V, K (2), M, P (3), F (2), čelovú noha Stavebné náročnosť S1 náročnosť pilotáže P3 Pohon a RC vybavenie: motor * C3541-750 regulátor * Striedavý 40A vrtuľa * 10x7,5 "päťlistá akumulátor FOXY G3 11,1 V 2200 mAh serva * 7x 9g digitálny s kovovými prevodmi RC súprava min. 7 kanálov *) Súčasť ARF setu
TORRO tank PRO 1/16 RC Tiger I skoršia verzia šedá kamufláž - infra IR - dym z hlavne Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý za druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, zvyčajne v nezávislých ťažkých tankových zástavách. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger Aj poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanónu 8,8 cm Flak 36). Vyrábaný bol od augusta 1942 do augusta 1944 a celkovo vzniklo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 bola výroba Tigre Aj postupne ukončená v prospech tanku Tiger II. Kým bol Tiger Aj vo svojej dobe označovaný za vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinované s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozku a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol náročný na prepravu a za daždivého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, čím sa zasekla. Toto bol problém na východnej fronte v bahnitom období Rasputica alebo za extrémneho chladu. Prezývku "Tiger" tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova "obrnený bojový voz / vozidlo VI verzia H", skrátene PzKpfw VI Ausf. H), kde "H" označovalo HENSCHEL za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E a v inventári vedený ako Sd.Kfz. 181. V múzeách a súkromných zbierkach po celom svete v súčasnosti prežíva iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným. Po prehratej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versaillskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli leichttraktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug. Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo [zdroj?] A postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na zhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však začal práce na vývoji oveľa väčšieho vozidlá - 65tunového VK 6501. Svoje ponuky predložili i firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK 3001, VK 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich a na vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34. V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigerovi (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand / Elefant. Tank Tiger bol vôbec prvý bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, sa zachovávajú stranou trochu zavádzajúce lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobku hmotnosti raných T-34 / 76A. Jeho konštrukcia nemala zabezpečiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky dosiaľ skonštruovaná vozidla. Na druhú stranu enormný veľkosť tanku, výrobné náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúce vyššie obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy viac než príležitostným hráčom. Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu sa jedná len o dva z celého radu faktorov, ktoré determinujú efektívnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať, avšak konštrukcia bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy - spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81 °) - mali max. Hrúbku 100 mm. Najexponovanejšie oblasť, čelná strana veže, bola 120mm silná a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanónu. Avšak keby napr. Čelný pancier mal sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát hrúbky 60 mm posádke rovnakú ochranu, ako 100 mm hrubý kolmý pancier Tigrovi. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tigery sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bojových Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roka 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm. Pôvodný hlavný výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L / 70 KwK42 [5], avšak Hitler presadil montáž 8,8cm L / 56 KwK36 kanónu, ktorého strely mali paradoxne nižší priebojnosť panciera, než u menšieho kanónu. Pre porovnanie: protipancierové strela Pzgr.39 ráže 75 mm mohla prestreliť 110 mm hrubý pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150mm pancier) so sklonom 30 ° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však aj napriek väčšej kalibri 8,8 cm prebíjali za rovnakých podmienok 100mm i 138mm pancier. Ovšem prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja, a aj keď neprobil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku vežu zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. U dlhšieho 75 mm kanónu bola úsťová rýchlosť strely 925 m / s, resp. 1120 m / s pre vyššie uvedené druhy striel, oproti 773 m / s a 930 m / s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke. K otáčanie veže slúžil hydraulický a - pri poruche - ručné mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali [5] britskí dôstojníci, sa oi. Píše, že "pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanóna majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, len nabíjač má k svojej práci zodpovedajúcu podmienky. "Správa kritizuje tiež pracoviská radistov-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľové rukoväte a čalúnené opory hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy "táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie." Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, avšak ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25% hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Akonáhle prekročila prevádzková teplota 95 ° C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km / h, čo však bolo o 3 km / h menej, než u tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km / h menej, než u T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84-2,5 litrov nafty na 1 km, potom jeho spotreba predstavovala 7,8-10 litrov benzínu na 1 km. Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojenecké vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia, ako s motorom, bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí pre jazdu dopredu a štyri rýchlosti pre jazdu vzad. Zložité prevodovke a konanie bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a konanie bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti. Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásy. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém - v drsných klimatických podmienkach zamŕzali u dočasne odstavených tankov blato a topiacom sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali zídete pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. Podobný problém dochádzalo tiež pri cúvaní alebo otáčaní v bažinatom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východnej fronty bol pre Tigery, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg / cm2, dosť podstatnú slabinou, ktoré sa osádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov pre transport na železnici za širokej bojovej. < / P> Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov, avšak bez valného efektu (všetky tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi). [5] Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické závady. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelil pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodením kanónu sovietskymi protitankovými strelami. V závere roka 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenie i problémy s pojazdovými kolesami ich vyradilo z činnosti viac, než bojové strety s nepriateľom. V tom čase sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigery nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúce sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačné granát, čo bola nálož k zničeniu hlavne - nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdné a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. [Zdroj?] Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózia urazila hlaveň dela. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnencov a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrenia. V tejto dobe začalo dochádzať na východný front stále viac Tigrov a začali sa dostavovať prvé výsledky. Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch u Charkova na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takých špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigrov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahy, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov, než stratili, avšak straty už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a značnej spotrebe paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, k čomu sa paradoxne výborne hodil. V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov, avšak výsledkom ich pôsobenia boli vážne a úplne zbytočné straty Tigrov. Niektoré sa zaboril v teréne, iné zostali stáť kvôli mechanickej poruche. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigrov. V priebehu roka 1943 doznal Tiger niekoľkých málo zmien v sile panciera, lepšie optike a pojazdových kolesách. Na panciera sa začala nanášať pasta "Zimmerit", ktorá mala brániť v prichytenia magnetických min. Keď vykonali Spojenci roku 1944 invázii v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstiger, avšak tie boli tak nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal upadajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigrov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na front východnej. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré nešlo nahradiť. Ak v polovici roka 1944 predstavoval počet použiteľných Tigrov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 pouhých 216 strojov. Kapitulácie nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktoré z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov. Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované pre pohon tak ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, nehovoriac o ručnom otáčania. Streľba na pohyblivé ciele bola obtiažna, kanón postrádal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu vád stoja silné pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny. Tankov Tiger bolo vyrobené pomerne malé množstvo, takisto jeho obmien nebolo veľa. Okrem základnej varianty SdKfz 181 boli najobvyklejšími stroji veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, miesto ktorého bola montovaná výkonnejšie rádiostanice s väčšou anténou. Kvôli demaskujícímu účinku tejto antény sa ale veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko málo Tigrov bolo prestavané na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.Kfz. 185). Ďalšie modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger. Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto na neho bol umiestnený výkonnejší kanón ráže 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibrov. Posádka bola chránená veľmi silným pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny a o širšie pásy. Verný detailom v mierke 1:16 S hmotnosťou okolo siedmich kilogramov je Tiger Aj skoršie verzie ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológií dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysoko kvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, rovnako ako spodná časť trupu a bojové veža sú vyrobené z kovu. Mnoho malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku verného merítka. Ovládanie a funkcie Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené IR bojovom systémom, takže sú možné bitky s vozidlami z rovnakej série. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu Tiger Aj skoršie verzie presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálneho ovládania sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynulo zvyšovať rýchlosť. Tiger Aj skoršie verzie sa pohybuje dopredu a dozadu, tiež s otočením doľava a doprava. Možno ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završujú rôzne zvuky motora, spätný záklz hlavne, záblesk hlavne a dym z výfuku. Obsah balenia a technické parametre / funkcie RC Tiger Aj skoršie verzie IR, profesionálne vydanie Torro v mierke 1:16 Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie Hmotnosť: cca 6,8 kg 360 ° otáčanie veže Diaľkové ovládanie 2,4 GHz Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1: 4 NiMH sada 7,2V Nabíjačka 220V / 7,2 V, nabíja 400 mAh Generátor dymu a zvukový modul dymová kvapalina IR bojové systém spätný záklz hlavne záblesk hlavne drobné diely, sada príslušenstva, obtlačky technické vybavenie Farba: UN Bojová funkcie: IR Reťaze: kovové Valčeky: kovové Odpruženie: Zavesenie na torzná tyč Otočný prsteň veže: 360 ° Veža: kovová Spodná vaňa: kovová Prevodovka: oceľová prevodovka Mierka: 1/16 Edícia: Torro Pro-Edition Prevedenie: RTR model Radiacej a pojazdové kolesá: kovové Torzná ramená: kovová varovanie: Používajte len pod priamym dohľadom dospelých. Odporúčania pre vek: 14+ Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku. Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov
KAVAN L-39 Skyfox 1088mm ARF - biela L-39 Skyfox je vojenské prúdové cvičné a ľahké bojové lietadlo vyvinuté a vyrábané českou firmou Aero Vodochody. Nadväzuje na legendárny L-39 Albatros; zatiaľ čo zachováva úspešnú základnú koncepciu svojho predchodcu, ide o úplne novú konštrukciu s využitím kompozitných materiálov, moderného dvojprúdového motora a najnovšej avioniky vrátane HUD displejov. Nové „mokré“ krídlo s integrálnou palivovou nádržou umožňuje Skyfox odlíšiť na prvý pohľad od Albatrosu - postráda charakteristické koncové nádrže. L-39 Skyfox poháňa úsporný dvojprúdový motor Williams International FJ44-4M umožňujúci stlačiť prevádzkové náklady na úroveň obvyklú pri turbovrtuľových cvičných lietadlách. Na piatich vonkajších závesoch pod krídlom a trupom môže niesť až 1360 kg nákladu: 2 prídavné nádrže, kontajnery s guľometmi 12,7 mm, kanóny 20 mm alebo neriadenými raketami, 227kg pumy Mk. 82, laserom navádzané bomby GBU-12 Paveway, cvičné CATM alebo ostré protilietadlové riadené rakety AIM-9 Sidewinder, kontajnery s prieskumným vybavením atď. Sériová výroba L-39 Skyfox začala v máji 2023 strojmi pre české, maďarské a vietnamské letectvo; súbežne prebieha aj program modernizácie pôvodných L-39 Albatros s použitím motorov a avioniky Skyfoxa. České cvičné prúdové lietadlá tak nezmiznú z oblohy ani v nasledujúcich rokoch... A vy si teraz môžete užiť lietanie s polomaketou tohto nádherného stroja s rozpätím 1088 mm poháňanou 80mm dúchadlom s výkonným striedavým motorom. Trup modelu je zhotovený z vysoko odolného penového EPO (extrudovaného polyolefínu) s dôkladnými vnútornými uhlíkovými výstuhami. V zadnej časti trupu je nainštalované 80mm dúchadlo so striedavým elektromotorom C3552-2000 a regulátorom KAVAN R-100SB Plus výkonným BEC stabilizátorom napájania potrebným pre napájanie 8 serv na palube. Prístup k dúchadlu a motoru zaisťuje odnímateľná horná chvostová časť trupu (vrátane chvostových plôch) upevňovaná skrutkami. Kryt kabíny je odnímateľný, upevňuje sa pomocou čapu vpredu a mechanickej západky vzadu. V priestore kabíny nájdete dostatok priestoru pre pohonný akumulátor a prijímač. Krídlo modelu z penového EPO je dvojdielne s uhlíkovými nosníkmi a uhlíkovou rúrkovou spojkou. Na mieste je zaistené skrutky. Krídelká aj klapky sú ovládané nezávisle vždy dvoma servami s krátkymi priamymi drôtovými tiahlami a nechýbajú ani funkčné pozičné a pristávacie LED svetlá. Chvostové plochy sú tiež z penového EPO. Serva smerovky a výškovky sú uložené v kýlovke a trupe; kormidlá ovládajú krátkymi priamymi drôtovými tiahlami. Podvozok je zaťahovací trojkolesový s riaditeľnou prednou nohou; všetky nohy sú odpružené. Na pohon modelu slúži 80mm dúchadlo s 11listým rotorom so striedavým motorom C3552-2000 so 100A regulátorom KAVAN R-100SB Plus. Pre napájanie budete potrebovať LiPo šesťčlánok s kapacitou 3700-5000 mAh so zaťažiteľnosťou aspoň 40C (ale radšej 60C). Konkrétny typ voľte tak, aby vám bez ďalšieho dovažovania čo najlepšie vychádzala správna poloha ťažiska. Na ovládanie modelu vystačíte aj len so šesťkanálovou počítačovou RC súpravou bez špeciálnych funkcií – v základnom prevedení sú krídelká, klapky, výškovka, smerovka a servo predné nohy zapojené pomocou zapojovacej dosky nainštalovanej v priestore kabíny vždy len do jedného kanála. Doska tiež zaisťuje napájanie LED svetiel; pripojený sekvencer má na starosti ovládanie zaťahovacieho podvozku. V návode samozrejme nechýba dôkladná tabuľka s prevereným východiskovým nastavením výchyliek kormidiel, aby ste L-39 ľahko pripravili na let. ARF set obsahuje: hotový trup, krídlo a chvostové plochy z penového EPO s nainštalovaným dúchadlom, motorom, regulátorom, 8 servami, elektrickým zaťahovacím podvozkom a LED svetlami, návod. Online návod na stavbu: wiki.kavanrc.com Rozpätie [mm] 1088 Dĺžka [mm] 1369 Hmotnosť [g] 2550 - 2750 Plocha krídla [dm 2 ] 25 Ovládané funkcie S,V,K,M,P(3),F,Príďová noha Náročnosť stavby S0,S1 Náročnosť pilotáže P3
P-51 Dago Red 1100mm ARF Veľmi úspešná závodná prestavba legendárneho P-51D Mustang pre preteky okolo pylónov Dago Red Franka Taylora vznikla na začiatku 80. rokov minulého storočia a pozbierala množstvo svetových rekordov a 6 víťazstiev v National Championship Air Races. Polomaketa závodného lietadla z takmer nerozbitného EPO poháňaná výkonným striedavým elektromotorom C3948-KV900 s napájaním zo štvorčlánkového LiPo akumulátora pre skúsených pilotov, ktorí majú radi menšie, ale sakramentsky rýchle a obratné modely. Trup modelu z penového EPO je dodávaný s namontovaným striedavým motorom s rotačným plášťom (C3548-KV900) s maketovou päťlistou vrtuľou 10x8,5", s osadeným 80 A striedavým regulátorom s výkonným spínaným stabilizátorom napájania SBEC, stabilizátorom napájania SBEC _ Jednoduchý prístup k pohonnému akumulátoru a palubnej elektronike zaručuje odnímateľná horná časť trupu s prekrytím kabíny. Krídlo s polosúmerným profilom z penového EPO je jednodielne; k trupu sa upevňuje skrutky. Krídelká a vztlakové klapky sú ovládané dvoma pármi serv uložených v krídle s krátkymi drôtovými tiahlami. Pred pripojením tiahel odporúčame kormidlá "rozpohybovať" opakovaným opatrným vychyľovaním hore a dole resp. vľavo a vpravo. Chvostové plochy sú z EPO, smerovka a výškovka sú ovládané servami uloženými v priestore kabíny pomocou lanovodov. Podvozok je dvojkolesový elekricky zaťahovateľný s penovými kolesami. Pre model budete potrebovať LiPo štvorčlánky 2600 mAh so zaťažiteľnosťou najmenej 35C. Na ovládanie modelu budete potrebovať prinajmenšom sedemkanálovú RC súpravu, výhodu budú mať samozrejme majitelia viackanálových počítačových súprav umožňujúcich individuálne nastavovanie a dojlaďovanie serv krídelok, klapiek aj podvozku. Ovládané sú krídelká, vztlakové klapky, smerovka, výškovka, otáčky motora a zaťahovanie podvozku. Pilotáž uľahčuje nainštalovaná stabilizačná jednotka Reflex V2. ARF set obsahuje: takmer hotový model so striedavým motorom, vrtuľou, regulátorom otáčok 80A, stabilizačnou jednotkou Reflex V2, 6 servami a elektrickým zaťahovacím podvozkom, sadu príslušenstva a návod. Upozornenie Podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/945 z 12. marca 2019 o bezpilotných systémoch a prevádzkovateľoch bezpilotných systémov z tretích krajín a Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch pre prevádzku bezpilotných lietadiel sú prevádzkovatelia a piloti bezpilotných lietajúcich prostriedkov (klasické modely lietadiel, multikoptéry, drony), ktoré majú hmotnosť vyššiu ako 250 g alebo nesú kameru alebo iný senzor schopný akokoľvek zachytávať osobné údaje, povinní sa registrovať (v ČR na Úrade pre civilné letectvo) . Ďalšie informácie nájdete tu: Registrácia prevádzkovateľov a pilotov dronov Rozpätie [mm] 1070 Dĺžka [mm] 970 Plocha krídla [dm 2 ] 20.7 Hmotnosť [g] 1390 Ovládané funkcie S,V,K(2),M,P(2),F(2) Stavebná náročnosť S1 Náročnosť pilotáže P3,P4 Pohon a RC vybavenie: Motor *C3948-900 Regulátor *striedavý 80A Vrtuľa *10x8,5" päťlistá Akumulátor FOXY G3 11,1 V 2600 mAh Serva *6x 9g digitálny s kovovými prevodmi RC súprava min. 7 kanálov *) Súčasť ARF setu
CARTEN M210 FWD 1/10 M-Šasi 225mm stavebnica Súťažný/rekrečný podvozok CARTEN M225 FWD 1/10 predokolka stavebnice vychádza z cestovného vozidla M210R, ale je vyvinutá pre súťažné závody s pohonom predných kolies. Tento podvozok využíva usporiadanie motora na stredu, aby sa dosiahlo najlepšie rozloženie hmotnosti. Kardanový pohon umožňuje hnacie ústrojenstvo s veľmi nízkym trením. To je podporené guličkovými ložiskami. Guľôčkové diferenciály zaisťujú dokonalé nastavenie pre všetky podmienky na trati. Vlastnosti: Plne osadené guličkovými ložiskami Oceľový hnací hriadeľ CVD Šasi ,horná doska ,držiaky/parohy tlmičov z uhlíkových vlákien Hliníkový plávajúci držiak serva Hliníkový držiak motora Hliníkový náboj/unášač pre hlavné ozubené koleso Hliníkové olejové tlmiče Kovový prevodový diferenciál Plne osadené p/l spojovačkami Hliníkové unášače kolies Technické údaje Hnacie ústrojenstvo: Pohon hriadeľa/FWD/predokolka Rozchod kolies: 165 mm Rázvor: (tri možnosti) NBA107-1 : 225mm (štandard) NBA107: 210 mm (tuning) NBA107-3: 239 mm (tuning) Konečný prevodový pomer: 2,47 (42/17 zubov) Čelné a pastorkové súkolie: 72/39 zubov Priemer pneumatiky: 55 mm
Freewell sada prechodových filtrov pre DJI Mavic 4 Pro Freewell Gradient ND filter kombinuje dve úrovne optického stmavenia – GND0.9 (3 expozičné stupne) a GND1.2 (4 expozičné stupne). Oba filtre majú mäkký prechod medzi stmavenou a čírou časťou, ktorý plynule koriguje expozíciu medzi jasnou oblohou a tmavšou krajinou prepalom a súčasne zachovať kresbu v tmavších oblastiach. Kľúčové vlastnosti Filter umožňuje zachytiť rovnomerne exponované zábery aj za zložitých svetelných podmienok s veľkým kontrastom medzi nebom a zemou. Vysoko kvalitné optické sklo zaisťuje prirodzené farby bez skreslenia, zatiaľ čo presne opracovaný a ľahký rám nenarúša letové vlastnosti ani funkciu gimbalu. Odporúčané použitie Ideálne pre letecké snímky krajiny počas východu alebo západu slnka, kedy je horná časť scény výrazne svetlejšia ako spodná. Gradientný filter vyrovnáva expozíciu v celej kompozícii, eliminuje prepaly na oblohe a zároveň uchováva detaily v teréne – bez nutnosti následného digitálneho zásahu.
Maverick Strada SC 1/10 RTR Electric Short Course Model v mierke 1:10 s elektrickým pohonom od firmy Maverick. K pohonu je použitý klasický jednosmerný motor MM-22 o veľkosti 540. Konštrukcia s "bočnicami zaisťuje dostatočnú pevnosť, ktoré napomáha horná výstuha. Z dôvodu čo najlepšieho vyváženia je váha pohonného akumulátora a motora sústredená na stred šasi. Stály prevod je opatrený účinným zakrytovaním, ktorý chráni prevod pred poškodením o prachu a kamienkov. Diferenciály sú planétové uložené v guličkových ložiskách rovnako, ako náboje kolies a pod. Kolesá sú nezávisle zavesené na lichobežníkových ramenách a odpružené olejovými tlmičmi. Geometria je nastaviteľná pomocou spjovacích tyčí s pravo-ľavým závitom. K ovládaniu je novo použitá volantová RC súprava v pásme 2,4 Ghz Súčasťou RTR setu je komletne zostavený model s namontovaným motorom a regulátorom, volantová RC súprava 2,4 Ghz, pohonný akumulátor NiMh 7,2 1800mAh a sieťový nabíjač. 100% zostavený model Rovnomerný motor veľkosti 540 Vodeodolný obojsmerný regulátor s brzdou Volantová RC súprava 2,4 Ghz s vodeodolným prijímačom Vodeodolné silné servo planétové diferenciály olejové tlmiče Kompletne osadené kuličkovími ložiskami nastaviteľná geometria
KAVAN L-39 Skyfox 1088mm ARF - sivá L-39 Skyfox je vojenské prúdové cvičné a ľahké bojové lietadlo vyvinuté a vyrábané českou firmou Aero Vodochody. Nadväzuje na legendárny L-39 Albatros; zatiaľ čo zachováva úspešnú základnú koncepciu svojho predchodcu, ide o úplne novú konštrukciu s využitím kompozitných materiálov, moderného dvojprúdového motora a najnovšej avioniky vrátane HUD displejov. Nové „mokré“ krídlo s integrálnou palivovou nádržou umožňuje Skyfox odlíšiť na prvý pohľad od Albatrosu - postráda charakteristické koncové nádrže. L-39 Skyfox poháňa úsporný dvojprúdový motor Williams International FJ44-4M umožňujúci stlačiť prevádzkové náklady na úroveň obvyklú pri turbovrtuľových cvičných lietadlách. Na piatich vonkajších závesoch pod krídlom a trupom môže niesť až 1360 kg nákladu: 2 prídavné nádrže, kontajnery s guľometmi 12,7 mm, kanóny 20 mm alebo neriadenými raketami, 227kg pumy Mk. 82, laserom navádzané bomby GBU-12 Paveway, cvičné CATM alebo ostré protilietadlové riadené rakety AIM-9 Sidewinder, kontajnery s prieskumným vybavením atď. Sériová výroba L-39 Skyfox začala v máji 2023 strojmi pre české, maďarské a vietnamské letectvo; súbežne prebieha aj program modernizácie pôvodných L-39 Albatros s použitím motorov a avioniky Skyfoxa. České cvičné prúdové lietadlá tak nezmiznú z oblohy ani v nasledujúcich rokoch... A vy si teraz môžete užiť lietanie s polomaketou tohto nádherného stroja s rozpätím 1088 mm poháňanou 80mm dúchadlom s výkonným striedavým motorom. Trup modelu je zhotovený z vysoko odolného penového EPO (extrudovaného polyolefínu) s dôkladnými vnútornými uhlíkovými výstuhami. V zadnej časti trupu je nainštalované 80mm dúchadlo so striedavým elektromotorom C3552-2000 a regulátorom KAVAN R-100SB Plus výkonným BEC stabilizátorom napájania potrebným pre napájanie 8 serv na palube. Prístup k dúchadlu a motoru zaisťuje odnímateľná horná chvostová časť trupu (vrátane chvostových plôch) upevňovaná skrutkami. Kryt kabíny je odnímateľný, upevňuje sa pomocou čapu vpredu a mechanickej západky vzadu. V priestore kabíny nájdete dostatok priestoru pre pohonný akumulátor a prijímač. Krídlo modelu z penového EPO je dvojdielne s uhlíkovými nosníkmi a uhlíkovou rúrkovou spojkou. Na mieste je zaistené skrutky. Krídelká aj klapky sú ovládané nezávisle vždy dvoma servami s krátkymi priamymi drôtovými tiahlami a nechýbajú ani funkčné pozičné a pristávacie LED svetlá. Chvostové plochy sú tiež z penového EPO. Serva smerovky a výškovky sú uložené v kýlovke a trupe; kormidlá ovládajú krátkymi priamymi drôtovými tiahlami. Podvozok je zaťahovací trojkolesový s riaditeľnou prednou nohou; všetky nohy sú odpružené. Na pohon modelu slúži 80mm dúchadlo s 11listým rotorom so striedavým motorom C3552-2000 so 100A regulátorom KAVAN R-100SB Plus. Pre napájanie budete potrebovať LiPo šesťčlánok s kapacitou 3700-5000 mAh so zaťažiteľnosťou aspoň 40C (ale radšej 60C). Konkrétny typ voľte tak, aby vám bez ďalšieho dovažovania čo najlepšie vychádzala správna poloha ťažiska. Na ovládanie modelu vystačíte aj len so šesťkanálovou počítačovou RC súpravou bez špeciálnych funkcií – v základnom prevedení sú krídelká, klapky, výškovka, smerovka a servo predné nohy zapojené pomocou zapojovacej dosky nainštalovanej v priestore kabíny vždy len do jedného kanála. Doska tiež zaisťuje napájanie LED svetiel; pripojený sekvencer má na starosti ovládanie zaťahovacieho podvozku. V návode samozrejme nechýba dôkladná tabuľka s prevereným východiskovým nastavením výchyliek kormidiel, aby ste L-39 ľahko pripravili na let. ARF set obsahuje: hotový trup, krídlo a chvostové plochy z penového EPO s nainštalovaným dúchadlom, motorom, regulátorom, 8 servami, elektrickým zaťahovacím podvozkom a LED svetlami, návod. Online návod na stavbu: wiki.kavanrc.com Rozpätie [mm] 1088 Dĺžka [mm] 1369 Hmotnosť [g] 2550 - 2750 Plocha krídla [dm 2 ] 25 Ovládané funkcie S,V,K,M,P(3),F,Príďová noha Náročnosť stavby S0,S1 Náročnosť pilotáže P3
BM Racing BMR-X EVO2.0 Chassis for BMR-X INFORMÁCIE O PRODUKTE: Vlastnosti: BMR-X EVO 2.0 Professional Edition bude obsahovať hydraulický tlmič navrhnutý v spolupráci s BM Racing a Usukani, prvý hydraulický tlmič pre mikro RC drift na svete. Môžete meniť rôzne oleje tlmičov pre rôzne tlmenia. Predná časť BMR-X EVO 2.0 má z 90% nový dizajn, nový design horného ramena a čo je najdôležitejšie, nový systém riadenia. BMR-XEVO 2.0 všetky verzie budú vybavené nastaviteľným zadným spodným ramenom, takžesi tentoraz môžete ľahko nastaviť rozchod kolies. Máme tiež úplne novýhlavný podvozok z uhlíkových vlákien, ktorý umožňuje meniť rázvor medzi 90~120 mm.Na BMR-X EVO 2.0 môžete použiť karosériu Kyosho! BMR-X EVO 2.0 ProfessionalEdition bude vybavený dielmi z mramorového uhlíkového vlákna, ako je hlavný podvozok,horná paluba atď. Úplne nový nastaviteľný úchyt karosérie bude taktiež súčasťouvšetkých verzií BMR-X EVO 2.0. Podvozky BMR-X EVO 2.0 Professional Edition sú už predmontované (vrátane hydraulického tlmiča, dielov z mramorového uhlíkového vlákna, úchytu karosérie, skeletu karosérie a serva).
CARTEN M210 FWD 1/10 M-Šasi 210 stavebnice Súťažný/rekrečný podvozok CARTEN M210 FWD 1/10 predokolka stavebnice vychádza z cestovného vozidla M210R, ale je vyvinutá pre súťažné závody s pohonom predných kolies. Tento podvozok využíva usporiadanie motora na stredu, aby sa dosiahlo najlepšie rozloženie hmotnosti. Kardanový pohon umožňuje hnacie ústrojenstvo s veľmi nízkym trením. To je podporené guličkovými ložiskami. Guľôčkové diferenciály zaisťujú dokonalé nastavenie pre všetky podmienky na trati. Vlastnosti: Plne osadené guličkovými ložiskami Oceľový hnací hriadeľ CVD Šasi ,horná doska ,držiaky/parohy tlmičov z uhlíkových vlákien Hliníkový plávajúci držiak serva Hliníkový držiak motora Hliníkový náboj/unášač pre hlavné ozubené koleso Hliníkové olejové tlmiče Kovový prevodový diferenciál Plne osadené p/l spojovačkami Hliníkové unášače kolies Technické údaje Hnacie ústrojenstvo: Pohon hriadeľa/FWD/predokolka Rozchod kolies: 165 mm Rázvor: (tri možnosti) NBA107-1 : 210mm (štandard) NBA107-2 : 225 mm (tuning) NBA107-3: 239 mm (tuning) Konečný prevodový pomer: 2,47 (42/17 zubov) Čelné a pastorkové súkolie: 72/39 zubov Priemer pneumatiky: 55 mm
Vanguard Models HMS Flirt 1782 1:64 kit Obsah balenia Balenie obsahuje sadu preglejkových dielov, sadu drevených líšt s rôznym prierezom, vrecká s drobnými dielmi, diely z mosadze, sadu výkresov a manuál EN. Charakteristika Stavebnica neplávajúceho modelu historickej plachetnej lode HMS Flirt z roku 1782, v mierke 1:64, od Vanguard Models. Loď postavil Thomas King, súkromný majiteľ lodenice v Doveri, slúžila v anglickom kráľovskom námorníctve. Mala celkom 26 diel. Loď bola spustená na vodu 4. marca 1782. Jej výzbroj pozostávala zo 14, 4liberných lafetových diel a 12 otočných pol liberových diel, ale so stĺpikmi pre 20 diel, pretože otočné delá mohli byť odstránené zo svojich stanovíšť a presunutá na iné stanovište. Loď Flirt vážila 207 ton, jej horná paluba bola dlhá len niečo málo cez 78 stôp a jej sťažeň bol 25 stôp 8 palcov. Mala posádku 84 mužov a 6 dôstojníkov. Bola zapojená do úplne prvej akcie vedúcej k dlhej vojne s Francúzskom v rokoch 1793-1815. V roku 1791 sa plavila na Jamajku, ale bola uložená v Deptforde v novembri 1792. V roku 1795 bola predaná Danielovi Bennettovi, ktorý nechal ju takmer kompletne prestavať a potom ju používal ako veľrybár. Model HMS Flirt je vhodný pre skúsených modelárov. Laserom rezané diely z MDF, číreho plastu a brezovej preglejky. Všetky viditeľné časti sú laserom vyrezané z dosiek z hruškového dreva. Laserom rezaná a detailná hlavná paluba je z lipového dreva. Odliatky hlavný diel, dvojitá obšívka trupu, z lipového a hruškového dreva, orechové sú aj sťažne a rahná. 64-stránkový, farebný ilustrovaný stavebný návod s 10 plánmi 1:1. Obal s fotografiou hotového modelu Štýlová krabica s fotografiou hotového modelu je starostlivo, vkusne a kvalitne graficky vyvedená a obsahuje názov, technické údaje a merítko modelu. Čo nájdete v balení Po otvorení veka krabice nájdete drevené diely modelu z preglejky, sadu líšt, drobné súčasti uzavreté vo vrecúškach, sadu výkresov a manuál. Súprava výkresov Set obsahuje kompletnú sadu výkresovej dokumentácie modelu v mierke 1:1 s obrázkami jednotlivých detailov. Na výkrese sú v mierke nakreslené montážne zostavy, ich kompletizácia a to vrátane sťažňov a ráheň a spôsob viazania lanoviek. Viacjazyčný postup stavby rámcovo upravuje logické zostavenie jednotlivých komponentov. História značky: Spoločnosť Vanguard Models založil známy konštruktér lodných modelov Chris Watton, ktorý sa u Amati zaslúžil o posledné konštruktéry modelov lodí, najmä v sérii Victory Models. Teraz, ako samostatný výrobca dôsledne realizuje svoju ambíciu o čo najlepšiu vernosť originálu a najvyššiu kvalitu materiálu. Nekompromisne zaviedol najmä výrobu dielov z ušľachtilého dreva s laserovým gravírovaním a je preňho tiež dôležité vyrobiť dokonalé konštrukčné návody so stovkami farebných fotografií tak, aby modely boli potešením zo stavby aj pre neskúsených modelárov. Vysoká kvalita materiálu a premyslená konštrukcia rozhodne stojí za to. Stavebná obtiažnosť Modely lodí pre pokročilých vyžadujú predchádzajúce skúsenosti so stavbou modelov a zvládnutej techniky jednotlivých technologických krokov, ako je lepenie, ohýbanie, obšívanie plachiet, apod. Je nutné sa orientovať vo výkresovej dokumentácii, jednotlivé kroky a aj celý postup si rozvrhnúť. Prípadné detaily je nutné si naštudovať a treba počítať s tým, že stavba vyžaduje určitú mieru kreativity a samostatnosti, pretože návod sa nemusí zaoberať výrobou každého detailu. Modely sú obsiahle a detailné, ich dokončenie trvá dlho a vyžaduje veľa dokončovacích prác na dieloch. Odporúčame kúpiť Na stavbu odporúčame kúpiť náradie, lepidlo a farby. Modelárske náradie a podložka Na stavbu modelov lodí je nutné vhodné náradie. Odporúčame výbornú sadu Modelcraft náradia pre lodných modelárov (sada 12ks), alebo Modelcraft náradie pre modelárov (sada 18ks). Ďalej odporúčame kúpu nylonových svoriek a nenahraditeľné modelárske špendlíky. Na úpravu, presné rezanie, lepenie dielov a tiež ako ochranu stola odporúčame modelársku podložku. Lepidlo a farby Na lepenie odporúčame univerzálne disperzné lepidlo a Robitronic sekundové lepidlo stredné 20ml. Na farbenie odporúčame akrylové emailové farby. Farby nanášajte kvalitnými štetcami (ploché štetce na povrchy, okrúhle štetce pre detaily). Odporúčaná minimálna výbava lodného modelára: Modelársky nôž alebo skalpel Mini vŕtačka Vrtáky s priemermi 0,5 až 3mm Brúsne papiere s rôznou zrnitosťou Nožnice Pinzeta Kolíčky na bielizeň Ceruzka Pravítko Súprava ihlových pilníkov Šijací stroj na šitie plachty
Klíma Cygnus Kit Obsah balenia Balenie obsahuje: rúrky s priemerom 35 mm, hlavice, stabilizátory, povrchová úprava podľa fantázie, padák, vložku motorov, potrebné príslušenstvo na dokončenie, návod SK, manuál EN, DE, FR, IT, SP. Charakteristika Model Klíma Cygnus Kit patrí do kategórie rakiet s užitočným zaťažením (vajíčko) a je na raketové motory radu C6-3 až D9-7. Lieta do výšky až 280m, je dlhý 690mm. K zemi sa znesú na farebnom padáku. Vhodné na prácu v modelárskom klube. Raketa Cygnus je vybavená špeciálnou časťou pre užitočné zaťaženie, zmestí sa do nej vajcia. Horná časť špeciálnej dvojdielnej hlavice, sa pripevní k spodnej časti lepiacou páskou. Pokiaľ surové vajcia prežije let vrátane pristátia, možno hovoriť o dokonalom lete. S touto raketou sa teda môžete zúčastniť aj súťaže. Raketu môžete samozrejme naložiť aj iným nákladom. Model rakety obsahuje trvalú ochranu padáku (drevenú pohyblivú prepážku) a nevyžaduje pre ochrannú uvpávku výmetu. Stabilizátory sú vyrobené z frézovanej preglejky sú veľmi pevné, nasadzujú sa do drážky v trubke rakety. Obtlačok Cygnus dotvára vzhľad modelu. Pristátie prebieha pomocou dodaného padáku. Náročnosť stavby rakety Rakety stavebnej obtiažnosti 3 sú určené pre zručnejších modelárov. V sete je viac laserom rezaných dielov. Telo rakety vyžaduje dokončovacie práce. Raketa má premyslený komplexný dizajn a nosový kužeľ z plastu alebo balsy. Vyžaduje stredne pokročilé zručnosti v modelovej konštrukcii a dokončovaní rakety. Pokyny sú priložené. Zostavenie môže trvať niekoľko dní. Zostavený model je nutné nafarbiť – odporúčame použiť akrylové farby v spreji. Farby v spreji môžete zakúpiť u nás alebo v predajniach s farbami a lakmi. Informácie k stavbe a odpáleniu nájdete v tomto článku. Modely rakiet Fáza letu Zapálenie motora - palníkom je zapálená pohonná zmes v motore. Požadovaný smer letu zaistí vodiacu tyč odpaľovacej rampy, na ktorej je nasunutá raketa. Ťah a akcelerácia - raketa je poháňaná reaktívnou silou raketového motora. Dohorenie pohonnej zmesi - akonáhle pohonná zmes vyhorí, začína horieť oneskorovacia zmes, ktorá produkuje veľké množstvo dymu. Ten slúži na sledovanie letu rakety. Rýchlo sa pohybujúca raketa teraz začína spomaľovať. Vrchol letu a výmet - po dohorení oneskorovacej zmesi dochádza k zapáleniu výmetovej zmesi, ktorá aktivuje návratový systém rakety. Návratový systém - je realizovaný najčastejšie pomocou padáku, stužky, alebo tzv. heli-blade. Ďalšie informácie nájdete aj v katalógu Estes. Odporúčame kúpiť Na odpálenie a let rakety je potrebné dokúpiť: motory s palníkmi, upchávku výmetu (slúži na ochranu padáku), odpaľovaciu rampu, a odpaľovacie zariadenia pre motory s elektrickými palníkmi. Raketové motory Palníky a upchávky motorov sú súčasťou balenia motorov, pokiaľ nie je uvedené inak. Motory Estes sú vybavené elektrickými palníkmi, určené na zapálenie elektrickým prúdom cez odpaľovacie zariadenie. Model je možné osadiť motormi Klima, taktiež s elektrickými palníkmi alebo s klasickými zápalnicami. Viac informácií o raketových motoroch nájdete v prehľade raketových motorov. Odpálenie pomocou odpaľovacieho zariadenia (motory elektrickými palníkmi) je bezstarostné a bezpečné - stojíte pár metrov od rakety. Odporúčané motory: C3-3, C6-5, D9-5, D9-7 Upchávka výmetu Vatová upchávka výmetu je vyrobená z nehorľavej tkaniny, jej účelom je zabrániť poškodeniu (prepáleniu) padáku od výmetu motora. Odpaľovacia rampa a odpaľovacie zariadenia Náradie na zostavenie Na zostavenie modelu budete potrebovať: nožnice, ceruzku, brúsny papier, brúsny blok, modelársky nôž, lepidlo univerzálne, lepidlo na plasty a akrylové farby pre prípadné farbenie. Na pohodlné rezanie a ochranu stola pri zostavení odporúčame pracovnú podložku. Meranie výšky letu Dosiahnutú výšku letu rakety môžete zmerať pomocou digitálneho výškomera, ktorý sa vloží do rakety. Na meranie výšky zo zeme môžete využiť sextant.
Estes Saturn V Skylab 2 Kit obsah balenia Balenie obsahuje: tubusy, špici, padáky, držiak motora, stabilizátory, samolepky, maketové prvky, návod CZ, manuál EN. charakteristika Maketová stavebnice Estes Saturn V Skylab 2 Kit. Raketa je na raketové motory radu E a F. Replika rakety Saturn V, v mierke 1: 100, s užitočným zaťažením Skylab, vypustená v roku 1973. Efektné návrat rakety s dvoma stupňami pomocou troch padákov. Dosiahnuteľná výška 120 metrov. Upozornenie: Raketové motory radu E a F spoločnosť Astra nepredáva. Estes Saturn V Skylab 2 Kit Estes Saturn V Skylab je presná maketa tejto legendárnej rakety v mierke 1: 100. Vákuovo formovaný povrch tubusov a stabilizátorov dodávajú povrchu autentický vzhľad. Stabilizátory sú presné a maketové - k dispozícii vodítko pre presné vyrovnanie a presné umiestnenie. Priložené sú detailné obtlačky. Pred letom demontujte maketové trysky motorov. Pri dosiahnutí maximálnej výšky sa raketa oddelí na dve časti - prvý a druhý stupeň Saturn V sa vracajú spoločne pod dvoma 24 palcovými padáky, zatiaľ čo horná časť Skylabu má svoj vlastný 18 palcový padák. Náročnosť stavby rakety Stavebnica modelov rakiet Estes úrovne 5 sú nejčasněji polomakety skutočných rakiet. Tieto rakety vyžadujú najvyšší stupeň modelárske práce, od stavby rakety po finálnej farbení. Zostavenie je veľmi náročné. Diely sú opracované unikátnymi technológiami pre spracovanie dreva a papiera. Výsledkom je raketa s múzejnými vlastnosťami vhodná na výstavy, ktorá je výnimočným modelom. Stavba môže trvať niekoľko týždňov. Zostavený model je nutné nafarbiť - odporúčame použiť akrylové farby v spreji. Farby v spreji môžete zakúpiť u nás alebo v predajniach s farbami a lakmi. Informácie k stavbe a odpálenie nájdete v tomto článku. modely rakiet fáza letu Zapálenie motora - palníky je zapálená pohonná zmes v motore . Požadovaný smer letu zabezpečí vodiaca tyč odpaľovacej rampy, na ktorej je nasunutá raketa. Ťah a akcelerácia - raketa je poháňaná reaktívny silou raketového motora. Dohorenie pohonné zmesi - akonáhle pohonná zmes vyhorí, začína horieť oneskorovacie zmes, ktorá produkuje veľké množstvo dymu . Ten slúži na sledovaní letu rakety. Rýchlo sa pohybujúce raketa teraz začína spomaľovať. Vrchol letu a vymetá - po dohorení oneskorovacie zmesi dochádza k zapáleniu výmety zmesi, ktorá aktivuje návratový systém rakety. Návratový systém - je realizovaný najčastejšie pomocou padáku, stužky, alebo tzv. Heli-blade. Poslednou fázou je dopadnutí rakety na zem. odporúčame kúpiť Pre odpálenie a let rakety je potreba dokúpiť: motory s palníky, upchávku vymetenie (slúži k ochrane padáku), a odpaľovacie rampu. pg "> raketové motory Palníky a upchávky motorov sú súčasťou balenia motorov, pokiaľ nie je uvedené inak. Motory Estes sú opatrené elektrickými palníky, určené na zapálenie cez odpaľovacej pult. Raketu je možné osadiť motory Klima s klasickými zápalnice alebo elektrickými palníky. Viac informácií o raketových motoroch nájdete v prehľade raketových motorov. Doporučené motory pre túto raketu: E16-4, F15-4. Upozornenie: Raketové motory radu E a F spoločnosť Astra nepredáva. upchávka vymetenie Vatová upchávka vymetenie je vyrobená z nehorľavej tkaniny, jej účelom je zabrániť poškodeniu (prepálenie) padáku od vymetenie motora. odpaľovacie rampa Náradie pre zostavenie Pre zostavenie modelu budete potrebovať: nožnice, ceruzku, brúsny papier, brúsny blok, modelársky nôž, lepidlo univerzálne, lepidlo na plasty a akrylové farby pre prípadné farbenie. Pre pohodlné rezanie a ochranu stola pri zostavení odporúčame pracovnej podložku. Meranie výšky letu Dosiahnutú výšku letu rakety môžete zmerať pomocou digitálneho výškomera, ktorý sa vloží do rakety. Pre meranie výšky z krajiny môžete využiť sextant.
CALDERCRAFT Alte Liebe prístavný remorkér 1931 1:25 kit CALDERCRAFT Alte Liebe prístavný remorkér 1931 1:25 kit Už takmer tridsať rokov až do roku 1960 bol parník Cuxhaven „Stará láska“ súčasťou každodennej lode v prístave. Bol využívaný na každodennú prácu v prístave pre núdzovú pomoc, ako protipožiarny čln a záchrannú loď. Ich trojuholníkový parný motor mal výkon 360 koní, posádka sa skladala z 1 kapitána, 1 strojného technika, 3 ohrievače a 6 námorníkov. Model bol zrekonštruovaný z originálnych výkresov a historických fotografií interiérového dizajnu za účasti bývalých členov posádky. Úplne oddeliteľná horná časť je tak široká, že prístup k vnútrajšku trupu je veľmi ľahký. Inštalácia parného stroja do trupu s veľkým objemom je úplne bezproblémová. KR-22303 Stavebnica je bohato vybavená. Nádherný laminátový trupu so všetkými detailmi, vyrazené diely z preglejky, paluba lode so všetkými druhmi detailov z kovov. Dokonca aj diely pre interiér sú súčasťou sady. Stavebnica obsahuje aj plány a konštrukčnú príručku Technické údaje Mierka 1:25 Dĺžka 940 mm Šírka 241 mm Váha cca 12 kg
TORRO tank PRO 1/16 RC Tiger I predchádzajúca verzia šedá kamufláž - BB - dym z hlavne Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý za druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, zvyčajne v nezávislých ťažkých tankových zástavách. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger Aj poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanónu 8,8 cm Flak 36). Vyrábaný bol od augusta 1942 do augusta 1944 a celkovo vzniklo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 bola výroba Tigre Aj postupne ukončená v prospech tanku Tiger II. Kým bol Tiger Aj vo svojej dobe označovaný za vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinované s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozku a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol náročný na prepravu a za daždivého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, čím sa zasekla. Toto bol problém na východnej fronte v bahnitom období Rasputica alebo za extrémneho chladu. Prezývku "Tiger" tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova "obrnený bojový voz / vozidlo VI verzia H", skrátene PzKpfw VI Ausf. H), kde "H" označovalo HENSCHEL za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E a v inventári vedený ako Sd.Kfz. 181. V múzeách a súkromných zbierkach po celom svete v súčasnosti prežíva iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným. Po prehratej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versaillskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli leichttraktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug. Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo [zdroj?] A postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na zhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však začal práce na vývoji oveľa väčšieho vozidlá - 65tunového VK 6501. Svoje ponuky predložili i firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK 3001, VK 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich a na vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34. V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigerovi (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand / Elefant. Tank Tiger bol vôbec prvý bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, sa zachovávajú stranou trochu zavádzajúce lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobku hmotnosti raných T-34 / 76A. Jeho konštrukcia nemala zabezpečiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky dosiaľ skonštruovaná vozidla. Na druhú stranu enormný veľkosť tanku, výrobné náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúce vyššie obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy viac než príležitostným hráčom. Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu sa jedná len o dva z celého radu faktorov, ktoré determinujú efektívnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať, avšak konštrukcia bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy - spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81 °) - mali max. Hrúbku 100 mm. Najexponovanejšie oblasť, čelná strana veže, bola 120mm silná a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanónu. Avšak keby napr. Čelný pancier mal sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát hrúbky 60 mm posádke rovnakú ochranu, ako 100 mm hrubý kolmý pancier Tigrovi. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tigery sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bojových Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roka 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm. Pôvodný hlavný výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L / 70 KwK42 [5], avšak Hitler presadil montáž 8,8cm L / 56 KwK36 kanónu, ktorého strely mali paradoxne nižší priebojnosť panciera, než u menšieho kanónu. Pre porovnanie: protipancierové strela Pzgr.39 ráže 75 mm mohla prestreliť 110 mm hrubý pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150mm pancier) so sklonom 30 ° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však aj napriek väčšej kalibri 8,8 cm prebíjali za rovnakých podmienok 100mm i 138mm pancier. Ovšem prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja, a aj keď neprobil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku vežu zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. U dlhšieho 75 mm kanónu bola úsťová rýchlosť strely 925 m / s, resp. 1120 m / s pre vyššie uvedené druhy striel, oproti 773 m / s a 930 m / s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke. K otáčanie veže slúžil hydraulický a - pri poruche - ručné mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali [5] britskí dôstojníci, sa oi. Píše, že "pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanóna majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, len nabíjač má k svojej práci zodpovedajúcu podmienky. "Správa kritizuje tiež pracoviská radistov-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľové rukoväte a čalúnené opory hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy "táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie." Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, avšak ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25% hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Akonáhle prekročila prevádzková teplota 95 ° C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km / h, čo však bolo o 3 km / h menej, než u tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km / h menej, než u T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84-2,5 litrov nafty na 1 km, potom jeho spotreba predstavovala 7,8-10 litrov benzínu na 1 km. Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojenecké vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia, ako s motorom, bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí pre jazdu dopredu a štyri rýchlosti pre jazdu vzad. Zložité prevodovke a konanie bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a konanie bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti. Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásy. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém - v drsných klimatických podmienkach zamŕzali u dočasne odstavených tankov blato a topiacom sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali zídete pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. Podobný problém dochádzalo tiež pri cúvaní alebo otáčaní v bažinatom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východnej fronty bol pre Tigery, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg / cm2, dosť podstatnú slabinou, ktoré sa osádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov pre transport na železnici za širokej bojovej. < / I> Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov, avšak bez valného efektu (všetky tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi). [5] Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické závady. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelil pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodením kanónu sovietskymi protitankovými strelami. V závere roka 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenie i problémy s pojazdovými kolesami ich vyradilo z činnosti viac, než bojové strety s nepriateľom. V tom čase sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigery nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúce sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačné granát, čo bola nálož k zničeniu hlavne - nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdné a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. [Zdroj?] Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózia urazila hlaveň dela. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnencov a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrenia. V tejto dobe začalo dochádzať na východný front stále viac Tigrov a začali sa dostavovať prvé výsledky. < / I> Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch u Charkova na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takých špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigrov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahy, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov, než stratili, avšak straty už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a značnej spotrebe paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, k čomu sa paradoxne výborne hodil. V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov, avšak výsledkom ich pôsobenia boli vážne a úplne zbytočné straty Tigrov. Niektoré sa zaboril v teréne, iné zostali stáť kvôli mechanickej poruche. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigrov. V priebehu roka 1943 doznal Tiger niekoľkých málo zmien v sile panciera, lepšie optike a pojazdových kolesách. Na panciera sa začala nanášať pasta "Zimmerit", ktorá mala brániť v prichytenia magnetických min. Keď vykonali Spojenci roku 1944 invázii v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstiger, avšak tie boli tak nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal upadajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigrov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na front východnej. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré nešlo nahradiť. Ak v polovici roka 1944 predstavoval počet použiteľných Tigrov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 pouhých 216 strojov. Kapitulácie nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktoré z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov. Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované pre pohon tak ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, nehovoriac o ručnom otáčania. Streľba na pohyblivé ciele bola obtiažna, kanón postrádal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu vád stoja silné pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny. Tankov Tiger bolo vyrobené pomerne malé množstvo, takisto jeho obmien nebolo veľa. Okrem základnej varianty SdKfz 181 boli najobvyklejšími stroji veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, miesto ktorého bola montovaná výkonnejšie rádiostanice s väčšou anténou. Kvôli demaskujícímu účinku tejto antény sa ale veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko málo Tigrov bolo prestavané na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.K fz. 185). Ďalšie modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger. Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto na neho bol umiestnený výkonnejší kanón ráže 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibrov. Posádka bola chránená veľmi silným pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny a o širšie pásy. Verný detailom v mierke 1:16 S hmotnosťou okolo siedmich kilogramov je Tiger Aj predchádzajúce verzie ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológií dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysoko kvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, rovnako ako spodná časť trupu a bojové veža sú vyrobené z kovu. Mnoho malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku verného merítka. Ovládanie a funkcie Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené BB Airosft systémom, takže sú možné bitky ako v reálnom boji. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu Tiger I presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálneho ovládania sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynulo zvyšovať rýchlosť. Tiger I sa pohybuje dopredu a dozadu, tiež s otočením doľava a doprava. Možno ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završuje dym z hlavne a rôzne zvuky motora vrátane dymu z výfuku. Obsah balenia a technické parametre / funkcie RC Tiger Aj starších verziách šedá kamufláž - BB - dym z hlavne Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie Hmotnosť: cca 6,8 kg 360 ° otáčanie veže Diaľkové ovládanie 2,4 GHz Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1: 4 NiMH sada 7,2V Nabíjačka 220V / 7,2 V, nabíja 400 mAh Generátor dymu a zvukový modul funkčné Airsoft strieľajúcej mechanizmus NOVÁ dodatočná funkcie pri výstrele: dym z hlavne, ktorý ide zapnúť a vypnúť podľa potreby a chute dymová kvapalina drobné diely, sada príslušenstva, obtlačky technické vybavenie Farba: šedá kamufláž Bojová funkcie: funkčná Airsoft strieľajúcej mechanizmus Reťaze: kovové Valčeky: kovové Odpruženie: Zavesenie na torzná tyči Otočný prsteň veže: 360 ° Veža: kovová Spodná vaňa: kovová Prevodovka: oceľová prevodovka Mierka: 1/16 Edícia: Torro Pro-Edition Prevedenie: RTR model Radiacej a pojazdové kolesá: kovové Torzná ramená: kovová varovanie: Používajte len pod priamym dohľadom dospelých. Odporúčania pre vek: 14+ Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku. Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov
TORRO tank PRO 1/16 RC Tiger Aj neskorá verzia púštna verzia kamufláž - BB - dym z hlavne Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý počas druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, obvykle v nezávislých ťažkých tankových práporoch. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger I poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanónu 8,8 cm Flak 36). Vyrábaný bol od augusta 1942 do augusta 1944 a celkom vzniklo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 bola výroba Tigru I postupne ukončená v prospech tanku Tiger II. Zatiaľ čo bol Tiger I vo svojej dobe označovaný za vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinovaný s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozku a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol ťažký na prepravu a za blatistého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, čím sa zasekla. Toto bol problém na východnom fronte v bahnitom období rasputice alebo za extrémneho chladu. Prezývku „Tiger“ tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova „obrnené bojové vozidlo/vozidlo VI verzie H“, skrátene PzKpfw VI Ausf. H), kde „H“ označovalo Henschela za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E av inventári vedený ako Sd.Kfz. 181. V múzeách a súkromných zbierkach po celom svete v súčasnosti prežíva iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnej dobe jediným prevádzkyschopným. Po prehranej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versailleskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonávať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli Leicht Traktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug. Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo [zdroj?] a postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na zhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však zahájil práce na vývoji oveľa väčšieho vozidla – 65-tonového VK 6501. Svoje ponuky predložili aj firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK 30 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich au vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34. V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigeru (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand/Elefant. Tank Tiger bol vôbec prvé bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, ponechávajúc bokom trochu zavádzajúce lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobok hmotnosti skorých T-34/76A. Jeho konštrukcia nemala zaistiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky doposiaľ skonštruované vozidlá. Na druhú stranu enormná veľkosť tanku, výrobná náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúca výška obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy viac než príležitostným hráčom. Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu sa jedná len o dva z celého radu faktorov, ktoré determinujú účinnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať, avšak konštrukcia bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy – spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81°) – mali max. hrúbku 100 mm. Najexponovanejšia oblasť, čelná strana veže, bola 120mm silná a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanónu. Avšak keby napr. čelný pancier mal sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát hrúbky 60 mm posádke rovnakú ochranu, ako 100 mm silný kolmý pancier Tigeru. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tigery sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bojovníkov Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roku 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm. Pôvodnú hlavnú výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L/70 KwK42[5], avšak Hitler presadil montáž 8,8 cm L/56 KwK36 kanónu, ktorého strely mali paradoxne nižšiu priebojnosť panciera, než u menšieho kanónu. Pre porovnanie: protipancierová strela Pzgr.39 kalibru 75 mm mohla prestreliť 110 mm silný pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150mm pancier) so sklonom 30° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však aj napriek väčšej kalibru 8,8 cm prebíjala za rovnakých podmienok 100mm aj 138mm pancier. Avšak prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja, a aj keď neprebil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku veža zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. Pri dlhšom 75 mm kanóne bola úsťová rýchlosť strely 925 m/s, resp. 1120 m/s pre vyššie spomenuté druhy striel, oproti 773 m/sa 930 m/s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke. Na otáčanie veže slúžil hydraulický a – pri poruche – ručný mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali[5] britskí dôstojníci, sa oi píše, že „pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanónu majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, iba nabíjač má na svoju prácu zodpovedajúce podmienky.“ Správa kritizuje aj pracovisko radistu-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľovej rukoväte a čalúnenej opierky hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy "táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie." Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, avšak ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25 % hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Hneď ako prekročila prevádzková teplota 95 °C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km/h, čo však bolo o 3 km/h menej, ako pri tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km/h menej, ako pri T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84–2,5 litra nafty na 1 km, potom jeho spotreba bola 7,8–10 litrov benzínu na 1 km. Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojeneckých vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia, ako s motorom, bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí pre jazdu dopredu a štyri rýchlosti pre jazdu dozadu. Zložitej prevodovke a riadeniu bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a riadenia bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti. Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásmi. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém – v drsných klimatických podmienkach zamŕzalo pri dočasne odstavených tankoch blato a topiacom sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali sňatie pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. K obdobným problémom dochádzalo aj pri cúvaní alebo otáčaní v močaristom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východného frontu bol pre Tigerov, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg/cm2, dosť podstatnou slabinou, ktorú sa osádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov pre transport na železnici za široké bojové. /i> Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov, avšak bez valného efektu (všetky tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi).[5] Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické závady. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelila pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodeniam kanónu sovietskymi protitankovými strelami. V závere roku 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenie aj problémy s pojazdovými kolesami ich vyradilo z činnosti viac, než bojové strety s nepriateľom. V tom čase sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigerov nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúcu sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačný granát, čo bola nálož na zničenie hlavne - nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdný a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. [zdroj?] Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózie urazila hlaveň delá. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnenca a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrení. V tejto dobe začalo dochádzať na východný front stále viac Tigerov a začali sa dostavovať prvé výsledky. /i> Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch pri Charkove na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takýchto špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigerov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahmi, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov, než stratili, avšak straty už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a značnej spotrebe paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, na čo sa paradoxne výborne hodil. V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov, avšak výsledkom ich pôsobenia boli vážne a úplne zbytočné straty Tigerov. Niektoré sa zaborili v teréne, iné zostali stáť kvôli mechanickej závade. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigerov. V priebehu roku 1943 priznal Tiger niekoľko málo zmien v sile panciera, lepšej optike a pojazdových kolesách. Na panciere sa začala nanášať pasta „Zimmerit“, ktorá mala brániť v prichytení magnetických mín. Keď vykonali Spojenci roku 1944 inváziu v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstigerov, ale tie boli také nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal umierajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigerov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na východný front. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré sa nedalo nahradiť. Ak v polovici roku 1944 predstavoval počet použiteľných Tigerov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 iba 216 strojov. Kapitulácia nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktorý z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov. Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované pre pohon takého ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, nehovoriac o ručnom otáčaní. Streľba na pohyblivé ciele bola obtiažna, kanón postrádal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu vád stojí silné pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny. Tankov Tiger bolo vyrobené pomerne malé množstvo, aj jeho obmien nebolo veľa. Okrem základného variantu SdKfz 181 boli najobvyklejšími strojmi veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, namiesto ktorého bola montovaná výkonnejšia rádiostanica s väčšou anténou. Kvôli demaskujúcemu účinku tejto antény sa ale veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko málo Tigerov bolo prestavaných na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.K fz. 185). Ďalšou modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger. Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto naň bol umiestnený výkonnejší kanón kalibru 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibru. Posádka bola chránená veľmi silným pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny ao širšie pásy. Verný detailom v mierke 1:16 S hmotnosťou okolo siedmich kilogramov je Tiger I skoršia verzia ideálna pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológiou dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysoko kvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, rovnako ako spodná časť trupu a bojová veža sú vyrobené z kovu. Mnoho malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku verného merítka. Ovládanie a funkcie Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené BB Airosft systémom, takže sú možné bitky ako v reálnom boji. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu Tiger I presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálnemu ovládaniu sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynule zvyšovať rýchlosť. Tiger I sa pohybuje dopredu a dozadu, aj s otočením doľava a doprava. Je možné ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završuje dym z hlavne a rôzne zvuky motora vrátane dymu z výfuku. Obsah balenia a technické parametre/funkcie RC Tiger I neskorá verzia púštna verzia kamufláž - BB - dym z hlavne Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie Hmotnosť: cca 6,8 kg 360 ° otáčania veže Diaľkové ovládanie 2,4 GHz Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1:4 NiMH súprava 7,2V Nabíjačka 220V/7,2 V, nabíja 400 mAh Generátor dymu a zvukový modul funkčný Airsoft strieľací mechanizmus NOVÁ dodatočná funkcia pri výstrele: dym z hlavne, ktorý ide zapnúť a vypnúť podľa potreby a chute Dymová kvapalina drobné diely, súprava príslušenstva, obtlačky Technické vybavenie Farba: šedá kamufláž Bojová funkcia: funkčný Airsoft strieľací mechanizmus Reťaze: kovové Valčeky: kovové Odpruženie: Zavesenie na torznej tyči Otočný prsteň veže: 360° Veža: kovová Spodná vaňa: kovová Prevodovka: oceľová prevodovka Mierka: 1/16 Edícia: Torro Pro-Edition Prevedenie: RTR model Riadiace a pojazdové kolesá: kovové Torzné ramená: kovové Varovanie: Používajte iba pod priamym dohľadom dospelých. Odporúčanie pre vek: 14+ Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku. Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov
TORRO tank PRO 1/16 RC Tiger I neskorá verzia púštna kamufláž - infra IR - dym z hlavne Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý za druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, zvyčajne v nezávislých ťažkých tankových zástavách. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger Aj poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanónu 8,8 cm Flak 36). Vyrábaný bol od augusta 1942 do augusta 1944 a celkovo vzniklo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 bola výroba Tigre Aj postupne ukončená v prospech tanku Tiger II. Kým bol Tiger Aj vo svojej dobe označovaný za vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinované s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozku a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol náročný na prepravu a za daždivého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, čím sa zasekla. Toto bol problém na východnej fronte v bahnitom období Rasputica alebo za extrémneho chladu. Prezývku "Tiger" tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova "obrnený bojový voz / vozidlo VI verzia H", skrátene PzKpfw VI Ausf. H), kde "H" označovalo HENSCHEL za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E a v inventári vedený ako Sd.Kfz. 181. V múzeách a súkromných zbierkach po celom svete v súčasnosti prežíva iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným. Po prehratej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versaillskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli leichttraktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug. Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo [zdroj?] A postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na zhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však začal práce na vývoji oveľa väčšieho vozidlá - 65tunového VK 6501. Svoje ponuky predložili i firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK 3001, VK 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich a na vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34. V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigerovi (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand / Elefant. Tank Tiger bol vôbec prvý bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, sa zachovávajú stranou trochu zavádzajúce lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobku hmotnosti raných T-34 / 76A. Jeho konštrukcia nemala zabezpečiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky dosiaľ skonštruovaná vozidla. Na druhú stranu enormný veľkosť tanku, výrobné náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúce vyššie obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy viac než príležitostným hráčom. Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu sa jedná len o dva z celého radu faktorov, ktoré determinujú efektívnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať, avšak konštrukcia bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy - spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81 °) - mali max. Hrúbku 100 mm. Najexponovanejšie oblasť, čelná strana veže, bola 120mm silná a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanónu. Avšak keby napr. Čelný pancier mal sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát hrúbky 60 mm posádke rovnakú ochranu, ako 100 mm hrubý kolmý pancier Tigrovi. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tigery sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bojových Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roka 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm. Pôvodný hlavný výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L / 70 KwK42 [5], avšak Hitler presadil montáž 8,8cm L / 56 KwK36 kanónu, ktorého strely mali paradoxne nižší priebojnosť panciera, než u menšieho kanónu. Pre porovnanie: protipancierové strela Pzgr.39 ráže 75 mm mohla prestreliť 110 mm hrubý pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150mm pancier) so sklonom 30 ° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však aj napriek väčšej kalibri 8,8 cm prebíjali za rovnakých podmienok 100mm i 138mm pancier. Ovšem prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja, a aj keď neprobil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku vežu zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. U dlhšieho 75 mm kanónu bola úsťová rýchlosť strely 925 m / s, resp. 1120 m / s pre vyššie uvedené druhy striel, oproti 773 m / s a 930 m / s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke. K otáčanie veže slúžil hydraulický a - pri poruche - ručné mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali [5] britskí dôstojníci, sa oi. Píše, že "pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanóna majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, len nabíjač má k svojej práci zodpovedajúcu podmienky. "Správa kritizuje tiež pracoviská radistov-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľové rukoväte a čalúnené opory hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy "táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie." Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, avšak ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25% hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Akonáhle prekročila prevádzková teplota 95 ° C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km / h, čo však bolo o 3 km / h menej, než u tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km / h menej, než u T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84-2,5 litrov nafty na 1 km, potom jeho spotreba predstavovala 7,8-10 litrov benzínu na 1 km. Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojenecké vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia, ako s motorom, bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí pre jazdu dopredu a štyri rýchlosti pre jazdu vzad. Zložité prevodovke a konanie bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a konanie bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti. Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásy. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém - v drsných klimatických podmienkach zamŕzali u dočasne odstavených tankov blato a topiacom sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali zídete pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. Podobný problém dochádzalo tiež pri cúvaní alebo otáčaní v bažinatom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východnej fronty bol pre Tigery, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg / cm2, dosť podstatnú slabinou, ktoré sa osádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov pre transport na železnici za širokej bojovej. < / P> Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov, avšak bez valného efektu (všetky tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi). [5] Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické závady. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelil pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodením kanónu sovietskymi protitankovými strelami. V závere roka 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenie i problémy s pojazdovými kolesami ich vyradilo z činnosti viac, než bojové strety s nepriateľom. V tom čase sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigery nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúce sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačné granát, čo bola nálož k zničeniu hlavne - nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdné a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. [Zdroj?] Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózia urazila hlaveň dela. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnencov a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrenia. V tejto dobe začalo dochádzať na východný front stále viac Tigrov a začali sa dostavovať prvé výsledky. Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch u Charkova na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takých špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigrov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahy, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov, než stratili, avšak straty už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a značnej spotrebe paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, k čomu sa paradoxne výborne hodil. V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov, avšak výsledkom ich pôsobenia boli vážne a úplne zbytočné straty Tigrov. Niektoré sa zaboril v teréne, iné zostali stáť kvôli mechanickej poruche. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigrov. V priebehu roka 1943 doznal Tiger niekoľkých málo zmien v sile panciera, lepšie optike a pojazdových kolesách. Na panciera sa začala nanášať pasta "Zimmerit", ktorá mala brániť v prichytenia magnetických min. Keď vykonali Spojenci roku 1944 invázii v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstiger, avšak tie boli tak nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal upadajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigrov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na front východnej. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré nešlo nahradiť. Ak v polovici roka 1944 predstavoval počet použiteľných Tigrov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 pouhých 216 strojov. Kapitulácie nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktoré z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov. Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované pre pohon tak ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, nehovoriac o ručnom otáčania. Streľba na pohyblivé ciele bola obtiažna, kanón postrádal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu vád stoja silné pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny. Tankov Tiger bolo vyrobené pomerne malé množstvo, takisto jeho obmien nebolo veľa. Okrem základnej varianty SdKfz 181 boli najobvyklejšími stroji veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, miesto ktorého bola montovaná výkonnejšie rádiostanice s väčšou anténou. Kvôli demaskujícímu účinku tejto antény sa ale veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko málo Tigrov bolo prestavané na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.Kfz. 185). Ďalšie modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger. Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto na neho bol umiestnený výkonnejší kanón ráže 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibrov. Posádka bola chránená veľmi silným pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny a o širšie pásy. Verný detailom v mierke 1:16 S hmotnosťou okolo siedmich kilogramov je Tiger Aj neskoré verzia ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológií dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysoko kvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, rovnako ako spodná časť trupu a bojové veža sú vyrobené z kovu. Mnoho malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku verného merítka. Ovládanie a funkcie Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené IR bojovom systémom, takže sú možné bitky s vozidlami z rovnakej série. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu Tiger Aj neskoré verzie presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálneho ovládania sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynulo zvyšovať rýchlosť. Tiger Aj neskoré verzia sa pohybuje dopredu a dozadu, tiež s otočením doľava a doprava. Možno ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završujú rôzne zvuky motora, spätný záklz hlavne, záblesk hlavne a dym z výfuku. Obsah balenia a technické parametre / funkcie RC Tiger Aj neskoré verzie IR, profesionálne vydanie Torro v mierke 1:16 Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie Hmotnosť: cca 6,8 kg 360 ° otáčanie veže Diaľkové ovládanie 2,4 GHz Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1: 4 NiMH sada 7,2V Nabíjačka 220V / 7,2 V, nabíja 400 mAh Generátor dymu a zvukový modul dymová kvapalina IR bojové systém spätný záklz hlavne záblesk hlavne drobné diely, sada príslušenstva, obtlačky technické vybavenie Farba: UN Bojová funkcie: IR Reťaze: kovové Valčeky: kovové Odpruženie: Zavesenie na torzná tyč Otočný prsteň veže: 360 ° Veža: kovová Spodná vaňa: kovová Prevodovka: oceľová prevodovka Mierka: 1/16 Edícia: Torro Pro-Edition Prevedenie: RTR model Radiacej a pojazdové kolesá: kovové Torzná ramená: kovová varovanie: Používajte len pod priamym dohľadom dospelých. Odporúčania pre vek: 14+ Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku. Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov
TORRO tank PRO 1/16 RC Tiger I stredná verzia viacfarebná kamufláž - infra IR - dym z hláv Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý za druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, zvyčajne v nezávislých ťažkých tankových zástavách. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger Aj poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanónu 8,8 cm Flak 36). Vyrábaný bol od augusta 1942 do augusta 1944 a celkovo vzniklo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 bola výroba Tigre Aj postupne ukončená v prospech tanku Tiger II. Kým bol Tiger Aj vo svojej dobe označovaný za vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinované s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozku a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol náročný na prepravu a za daždivého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, čím sa zasekla. Toto bol problém na východnej fronte v bahnitom období Rasputica alebo za extrémneho chladu. Prezývku "Tiger" tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova "obrnený bojový voz / vozidlo VI verzia H", skrátene PzKpfw VI Ausf. H), kde "H" označovalo HENSCHEL za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E a v inventári vedený ako Sd.Kfz. 181. V múzeách a súkromných zbierkach po celom svete v súčasnosti prežíva iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným. Po prehratej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versaillskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli leichttraktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug. Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo [zdroj?] A postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na zhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však začal práce na vývoji oveľa väčšieho vozidlá - 65tunového VK 6501. Svoje ponuky predložili i firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK 3001, VK 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich a na vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34. V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigerovi (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand / Elefant. Tank Tiger bol vôbec prvý bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, sa zachovávajú stranou trochu zavádzajúce lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobku hmotnosti raných T-34 / 76A. Jeho konštrukcia nemala zabezpečiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky dosiaľ skonštruovaná vozidla. Na druhú stranu enormný veľkosť tanku, výrobné náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúce vyššie obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy viac než príležitostným hráčom. Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu sa jedná len o dva z celého radu faktorov, ktoré determinujú efektívnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať, avšak konštrukcia bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy - spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81 °) - mali max. Hrúbku 100 mm. Najexponovanejšie oblasť, čelná strana veže, bola 120mm silná a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanónu. Avšak keby napr. Čelný pancier mal sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát hrúbky 60 mm posádke rovnakú ochranu, ako 100 mm hrubý kolmý pancier Tigrovi. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tigery sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bojových Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roka 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm. Pôvodný hlavný výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L / 70 KwK42 [5], avšak Hitler presadil montáž 8,8cm L / 56 KwK36 kanónu, ktorého strely mali paradoxne nižší priebojnosť panciera, než u menšieho kanónu. Pre porovnanie: protipancierové strela Pzgr.39 ráže 75 mm mohla prestreliť 110 mm hrubý pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150mm pancier) so sklonom 30 ° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však aj napriek väčšej kalibri 8,8 cm prebíjali za rovnakých podmienok 100mm i 138mm pancier. Ovšem prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja, a aj keď neprobil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku vežu zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. U dlhšieho 75 mm kanónu bola úsťová rýchlosť strely 925 m / s, resp. 1120 m / s pre vyššie uvedené druhy striel, oproti 773 m / s a 930 m / s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke. K otáčanie veže slúžil hydraulický a - pri poruche - ručné mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali [5] britskí dôstojníci, sa oi. Píše, že "pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanóna majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, len nabíjač má k svojej práci zodpovedajúcu podmienky. "Správa kritizuje tiež pracoviská radistov-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľové rukoväte a čalúnené opory hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy "táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie." Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, avšak ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25% hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Akonáhle prekročila prevádzková teplota 95 ° C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km / h, čo však bolo o 3 km / h menej, než u tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km / h menej, než u T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84-2,5 litrov nafty na 1 km, potom jeho spotreba predstavovala 7,8-10 litrov benzínu na 1 km. Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojenecké vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia, ako s motorom, bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí pre jazdu dopredu a štyri rýchlosti pre jazdu vzad. Zložité prevodovke a konanie bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a konanie bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti. Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásy. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém - v drsných klimatických podmienkach zamŕzali u dočasne odstavených tankov blato a topiacom sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali zídete pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. Podobný problém dochádzalo tiež pri cúvaní alebo otáčaní v bažinatom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východnej fronty bol pre Tigery, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg / cm2, dosť podstatnú slabinou, ktoré sa osádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov pre transport na železnici za širokej bojovej. < / P> Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov, avšak bez valného efektu (všetky tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi). [5] Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické závady. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelil pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodením kanónu sovietskymi protitankovými strelami. V závere roka 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenie i problémy s pojazdovými kolesami ich vyradilo z činnosti viac, než bojové strety s nepriateľom. V tom čase sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigery nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúce sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačné granát, čo bola nálož k zničeniu hlavne - nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdné a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. [Zdroj?] Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózia urazila hlaveň dela. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnencov a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrenia. V tejto dobe začalo dochádzať na východný front stále viac Tigrov a začali sa dostavovať prvé výsledky. Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch u Charkova na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takých špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigrov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahy, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov, než stratili, avšak straty už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a značnej spotrebe paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, k čomu sa paradoxne výborne hodil. V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov, avšak výsledkom ich pôsobenia boli vážne a úplne zbytočné straty Tigrov. Niektoré sa zaboril v teréne, iné zostali stáť kvôli mechanickej poruche. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigrov. V priebehu roka 1943 doznal Tiger niekoľkých málo zmien v sile panciera, lepšie optike a pojazdových kolesách. Na panciera sa začala nanášať pasta "Zimmerit", ktorá mala brániť v prichytenia magnetických min. Keď vykonali Spojenci roku 1944 invázii v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstiger, avšak tie boli tak nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal upadajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigrov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na front východnej. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré nešlo nahradiť. Ak v polovici roka 1944 predstavoval počet použiteľných Tigrov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 pouhých 216 strojov. Kapitulácie nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktoré z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov. Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované pre pohon tak ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, nehovoriac o ručnom otáčania. Streľba na pohyblivé ciele bola obtiažna, kanón postrádal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu vád stoja silné pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny. Tankov Tiger bolo vyrobené pomerne malé množstvo, takisto jeho obmien nebolo veľa. Okrem základnej varianty SdKfz 181 boli najobvyklejšími stroji veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, miesto ktorého bola montovaná výkonnejšie rádiostanice s väčšou anténou. Kvôli demaskujícímu účinku tejto antény sa ale veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko málo Tigrov bolo prestavané na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.Kfz. 185). Ďalšie modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger. Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto na neho bol umiestnený výkonnejší kanón ráže 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibrov. Posádka bola chránená veľmi silným pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny a o širšie pásy. Verný detailom v mierke 1:16 S hmotnosťou okolo siedmich kilogramov je Tiger Aj stredná verzia ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológií dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysoko kvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, rovnako ako spodná časť trupu a bojové veža sú vyrobené z kovu. Mnoho malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku verného merítka. Ovládanie a funkcie Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené IR bojovom systémom, takže sú možné bitky s vozidlami z rovnakej série. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu Tiger Aj strednej verzie presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálneho ovládania sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynulo zvyšovať rýchlosť. Tiger Aj stredná verzia sa pohybuje dopredu a dozadu, tiež s otočením doľava a doprava. Možno ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završujú rôzne zvuky motora, spätný záklz hlavne, záblesk hlavne a dym z výfuku. Obsah balenia a technické parametre / funkcie RC Tiger Aj strednej verzie IR, profesionálne vydanie Torro v mierke 1:16 Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie Hmotnosť: cca 6,8 kg 360 ° otáčanie veže Diaľkové ovládanie 2,4 GHz Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1: 4 NiMH sada 7,2V Nabíjačka 220V / 7,2 V, nabíja 400 mAh Generátor dymu a zvukový modul dymová kvapalina IR bojové systém spätný záklz hlavne záblesk hlavne drobné diely, sada príslušenstva, obtlačky technické vybavenie Farba: UN Bojová funkcie: IR Reťaze: kovové Valčeky: kovové Odpruženie: Zavesenie na torzná tyč Otočný prsteň veže: 360 ° Veža: kovová Spodná vaňa: kovová Prevodovka: oceľová prevodovka Mierka: 1/16 Edícia: Torro Pro-Edition Prevedenie: RTR model Radiacej a pojazdové kolesá: kovové Torzná ramená: kovová varovanie: Používajte len pod priamym dohľadom dospelých. Odporúčania pre vek: 14+ Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku. Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov
Pitts V2 1400mm ARF - Biplane Keď v rokoch 1943 a 1944 Curtis Pitts konštruoval a staval malý akrobatický dvojplošník, určite netušil, že vytvára legendárny stroj, ktorý bude po celé desaťročia vládnuť súťažiam vo väčšine sveta – a bude sa vyrábať dodnes. A nielen vyrábať, ale aj stavať podomácky z továrni pripravených stavebníc alebo aj len podľa plánov. Najslávnejšou érou boli 60. a 70. roky, kedy si to maličké Pittsy na akrobatických šampionátoch rozdávali s našimi Zlínmi. Nástup zlínskej "päťdesiatky" a potom ďalších supervyšľachtených špeciálov tiež znamenal pre Pittsy koniec úspechov v kategórii Unlimited - ale v nižších triedach bodujú stále. Pokiaľ sa však týka elegancie vzhľadu a letového prejavu, nesiahajú dnešné akrobatické špeciály Pittsom ani po spodný okraj "topánok" na podvozku. Nový, maketovo pekne do detailu prepracovaný Pitts Special posúva EPP akrobatické modely zase o triedu vyššie - tam, kde by sme predtým mali spaľovaciu "desiatku", teraz spokojne vrní striedavý motor napájaný zo šesťčlánkového LiPo akumulátora! Trup modelu z penového EPO s je dodávaný s namontovaným striedavým motorom s rotačným plášťom (C4258-460) s vrtuľou 15x9", s osadeným 50 A striedavým regulátorom s výkonným spínaným stabilizátorom napájania, stabilizačnou jednotkou Reflex V2 a servy. palubnej elektronike a pohonnému akumulátoru zaručuje odnímateľný prekryt kabíny s magnetickým zámkom. Krídla z penového EPO s polosúmerným profilom sú dvojdielne s uhlíkovými rúrkovými spojkami. Spodná sa k trupu sa upevňuje zospodu skrutkami, horná je nesená na sústave vzpier a upevnené tiež skrutky na vzpery baldachýnum; medzikrídelné vzpery majú mechanické západky pre sandnú montáž a demontáž. Krídelká sú ovládané dvoma servami uloženými v krídle, krídelká na dolnom a hrnom krídle sú prepojené drôtovými tiahlami. Pred pripojením tiahel odporúčame kormidlá "rozpohybovať" opakovaným opatrným vychyľovaním hore a dole resp. vľavo a vpravo. Chvostové plochy sú z EPO, smerovka a výškovka sú ovládané servami uloženými v priestore kabíny pomocou drôtových tiahel. Podvozok je drôtový s plastovými krytmi, ostroha je otočná, spriahnutá so smerovkou. Pre model budete potrebovať Li-poly šesťčlánky (alebo 2 trojčlánky zapojené do série) 3700-4000 mAh so zaťažiteľnosťou najmenej 35C. Na ovládanie modelu budete potrebovať prinajmenšom štvorkanálovú RC súpravu, výhodu budú mať samozrejme majitelia viackanálových počítačových súprav umožňujúcich individuálne nastavovanie a dojlaďovanie serv krídelok. Ovládané sú krídelká, smerovka, výškovka a otáčky motora. Pilotáž uľahčuje nainštalovaná stabilizačná jednotka Reflex V2. ARF set obsahuje: takmer hotový model so striedavým motorom, vrtuľou, regulátorom otáčok 50A, stabilizačnou jednotkou Reflex V2, 4 servami, sadou príslušenstva a návod. Upozornenie Podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/945 z 12. marca 2019 o bezpilotných systémoch a prevádzkovateľoch bezpilotných systémov z tretích krajín a Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch pre prevádzku bezpilotných lietadiel sú prevádzkovatelia a piloti bezpilotných lietajúcich prostriedkov (klasické modely lietadiel, multikoptéry, drony), ktoré majú hmotnosť vyššiu ako 250 g alebo nesú kameru alebo iný senzor schopný akokoľvek zachytávať osobné údaje, povinní sa registrovať (v ČR na Úrade pre civilné letectvo) . Ďalšie informácie nájdete tu: Registrácia prevádzkovateľov a pilotov dronov Rozpätie [mm] 1400 Dĺžka [mm] 1298 Hmotnosť [g] 3500 Plocha krídla [dm 2 ] 48.3 Ovládané funkcie S,V,K(2),M Stavebná náročnosť S1 Náročnosť pilotáže P3 Pohon a RC vybavenie: Motor *C4258-460 Regulátor *striedavý 50A Vrtuľa *15x9“ Akumulátor FOXY G3 22,2 V 3700 mAh Serva *4x 17g RC súprava min. 4 kanály *) Súčasť ARF setu